Starodávne koláče a cestoviny, ktoré starká aspoň trikrát týždenne chystá pre nás mi veľmi chutia. Ikeď sú koláče a cestoviny často už na stole, keď prídem zo školy, veľmi rada pomôžem starkej, keď mám tú možnosť.

  Jedného dňa, keď som prišla unavená zo školy domov, stôl bol prázdny. Starká nevedela, čo si prajeme, tak nič nenachystala. Dala som jej návrh na pirohy. Samozrejme makové. Starká sa iba usmiala, zapojila sporák a hneď do hrnca naliala vodu, aby prevrela a ja som utekala do komôrky priniesť múku a vajce. Starká povedala, že vajce nepotrebujeme, lebo cesto bude natvrdo zamiesené. Do nádoby som dala múku, trochu vody a štipku soli. Umyla som si ruky a hneď som sa dala do miesenia. Keď cesto bolo pripravené, na pomoc pribehla starká, aby to cesto rozvaľkala. Na veľkú „lokšu“ cesta na polovicu som začala dávať malé kôpky „sľúkoviho“ lekváru, samozrejme trochu vzdialené jedna od druhej a druhou polovicou cesta to starká prikryla. „Tarajčokom“ sme krájali malé štvorčeky, ktoré sme potom kládli do vriacej vody, aby sa uvarili. Medzičasom na dvore bolo počuť buchot. To dedo na „mažiare“ tĺkol mak. Keď zakončil, mak sme pomiešali s cukrom a posýpali sme „pirohe“, ktoré sme vybrali z vody.

 Domáci sa veľmi potešili, keď na stole našli výbornú pochúťku. Starká tiež mala radosť, že som jej pomohla v práci. Hovorí sa, že „pirohe sa na tri rohe“. Môžem pochváliť, že naše pirohy mali štyri rohy, ale predsa nám i tak chutili.

Jana Čániová 5. B