Súčasné udalosti nás nútia zamyslieť sa nad tým, na čom nám naozaj záleží. Samozrejme, okrem zdravia si mnohí z nás uvedomujeme, ako veľa pre nás znamená rodina a naši blízki. Kedy ak nie teraz, by sme mali venovať našu pozornosť naším rodičom a najmä naším starým rodičom, poďakovať im za ich lásku, starostlivosť a dôležitosť v našich životoch. Potešenie z obyčajného rozhovoru je v súčasnosti práve tým najvzácnejším, čo si navzájom vieme dať a poteší zvlášť staršie generácie.
Akou vôňou vonia detstvo?
Tradičné jedlá
Strava, základná biologická potreba človeka, je ovplyvňovaná prírodnými, historickými, sociálnymi a ekonomickými faktormi. Strava a spôsoby stravovania sú súčasťou kultúry každého národa. Charakter stravy dolnozemských Slovákov ovplyvňovali, najmä pestované rastliny a druhy chovaných zvierat, ktoré tvorili základ rôznych druhov jedál ako i úrodnosť pôdy, návyky a majetkový stav. Hlavné časti/element/prvky stravy v našom prostredí boli a dodnes sú: chlieb, mlieko, maslo, syr, zemiaky, zelenina, múčne jedlá, mäso bravčové, údené, hovädzie a hydina, hlavne tie, ktoré boli v každej domácnosti. V domácnostiach sa užívali nápoje vlastnej výroby, a to hlavne víno a pálenka.
Na prípravu tradičného slovenského vojvodinského jedla ,,Krumple na ťapši“ potrebujeme nasledovné ingrediencie:
Čítať ďalej: Tradičné slovenské vojvodinské jedlo "Krumple na ťapši“
Vianočné sviatky – spomienky, ktoré sa vynárajú na čas strávený doma s rodinou, voľné chvíle bez školy a učenia, honostne prestreté stoly, vyzdobené stromčeky, čas horúčky a stresu zo zháňania darčekov, sviatočné ceremónie a rituály v cirkvi; svetielko v duši! Ako pre koho!
Čítať ďalej: Spomienky, ktoré sa vynárajú na čas strávený doma s rodinou
U mojej starej mame vždy sa niečo vypeká, či to už boli nejaké koláče, torty, ba aj obyčné kroasanty, vždy to u nej doma krásne vonia.
Má zlaté ruky, keď treba zamiesiť nejaké cesto, robí to s úsmevom na tvári a vždy jej to perfektne vypadne, veľmi je šikovná a asi preto sa jej v kuchyni tak výborne darí.
Keď mi niekto spomenie starodávne koláče, moje myšlienky sú hneď pri starej sedliackej peci. Spomeniem si na kukuričné buchty, škvarkové pogáče, závin, sadlové koláče, ale mne osobne chutia aj orechové zliepkané plásty.
U nás doma každú nedeľu mama a starká chystajú obed, ale záväzne musí byť aj niečo sladké.
Rada odchádzam do Báčskej Palanky na návštevu k mojej „mamički“. Veľmi zaujímavá časť pobytu u nej je tá, keď niečo spolu varíme. Ako staršia a skúsenejšia kuchárka, „mamička“ má pestrú paletu jedál. Mne sa osobne najviac páči starodávne pivnické jedlo - "šmóre“.
Častokrát som sa pýtala, že prečo sa svadobný koláč tak volá, či ho ponúkali len na svadbách a odkedy traduje. Prehřńala som sa aj v starodávnych kuchárskych knihách, no žiaden recept na tento koláč som tam nenašla. Ale si pripomínam, kto bol výrobca svadobného koláča, ktorý som ja ako malá jedávala. Bola to moja pramamička, ako sme ju zvykli volať mamina.
Najčastejšie varím s mamou. Cez deň netrávime veľa času spolu, takže, keď varíme alebo pečieme, moje srdce sa vypĺňa radosťou.
Každý deň mama pre nás varí, tak som šťastná, keď jej môžem pomôcť. Úprimne, nemám rada kuchárčenie, ale je to príležitosť, aby som bola spolu s mamou. Rozprávame sa o živote, o škole, alebo o tom čo práve priprávame. Keď sme v kuchyni, všetko chcem ochutnávať a často si ukradnem kúsky mäsa alebo mrkvy.
Vždy sa teším na návštevu k mojej starej mame, preto že vždy keď prídem, spolu vypekáme nejaké dobroty. A vždy ma prekvapí s nejakým pre mňa novým receptom, ktorý zdedila po jej mame.
Kuchárske ruky mám po génoch od mamy, ktorá zakončila strednú kuchársku školu. Naučila ma všelijaké recepty, ako sú varenie špagetov, makarónov, „koláč s čokoládou a senutým (odstátym) mliekom“, "pusedľe“, plazmové guľky... Mama ma naučila väčšinou základné veci vo varení a pečení, ale len stará mama vie urobiť tie najchutnejšie staré jedlá.
Jedného dňa, keď som prišla zo školy, mama mi povedala, že sa pramamička necíti dobre. Napadlo mi, že by sme jej mohli pripraviť tradičnú slepačiu polievku, aby jej bolo lepšie.
V jeden deň sme sa stará mama a ja rozhodli, že budeme kuchárky a pripravíme takzvané „herovke“. Opásali sme si „keteňe“ a dali sme sa do toho.
Ideme variť! Ale čo?!
Jedného jesenného dňa, pršalo... Nemohla som ísť von sa hrať. Sestra a ja sme sa nudili. Takže sme sa rozhodli, že niečo uvaríme. Ale čo?! Nebolo ťažké rozhodnutie.
Jedlo, ktoré som si vybral sú bryndzové halušky so slaninkou. Je to tradičné slovenské jedlo. Vybral som si ich preto, lebo ich robievala moja starká, ktorá pochádza zo Slovenska z Liptova. Tam majú výbornú bryndzu. Bryndza je špeciálny druh ovčieho syra.
Moja kamarátka a ja veľmi často mávame pyžamový žúr. Prečo to bolo tentoraz iné?
Keď sme sa naobedovali, spamätali sme sa, že si mamé vypracovať domáce úlohy. Jedna z domácich úloh bola práve táto.
Jedného rána som sa zobudil a odišiel do obývačky. Videl som, ako mama pozerá v TV JOJ-ke ako kuchári pripravujú tradičný slovenský koláč. Vyrábali perník.
Povedal som: „Mami, vyzerá to celkom dobre, upečieš?“
Mama odpovedala: „Jasné, ale budeš musieť ísť do obchodu, aby si zohnal múku a práškový cukor.“.
Pozerala som v televízii, ako cukrárky s láskou robili koláčiky a pripomenula som si na vanilkové venčeky, ktoré som ako malá vždy piekla s babkou.
Vanilkové venčeky nevenčeky, už sa mi znovu zbiehali sliny na tieto koláčiky
Stravovanie našich predkov bolo skromné a striedme, pričom sa prispôsobovalo daným možnostiam.
Na prípravu jedál sa najčastejšie používali zemiaky, kapusta (aj „kysnutá“ nákladná kapusta), strukoviny (hlavne bôb, fazuľa), bravčové mäso, ktoré sa získavalo z domácich zakáľačiek, masť a údená slanina...V minulosti sa pripravovali tvrohové rezance alebo halušky, kde sa používalo „tvaroha “ tvaroh, bravčová masť a múka. Tak aj v mojej rodine tradične jedenkrát týždenne sa vyvárajú tvarohové rezance.
Fotozábery
Na cesto potrebujeme:
1kg “olásky”
300 g kukuričnej múky
300 g kukuričného grízu
1 pečivový prášok
250 g cukru
150 g masti
400 g smotany
1 mletú škoricu
Od malička som veľmi rada pomáhala starkej v kuchyni. Najviac sa mi páčilo, keď starká niečo miesila. Vtedy starká aj mne dala trochu cesta na moje vlastné koláčiky. Bola som šťastná a múky bolo všade naokolo.
Jedného slnečného dňa sme sa s mamou rozhodli, že si upražíme palacinky. Bolo to prvýkrát, že sme spolu niečo „kuchárčili“.
Staré jedlá, ktoré priprávala ešte moja stará prababka a babka, aj dnes sa nachádzajú niekedy u nás doma na našom stole. Teším sa, keď mi moja mama môže pripraviť rezance, pampúchy, slivkové guľky, pirohy, palacinky, rejteša a mnohé iné chutné staré a tradičné jedlá. Dnes som pripravil paradajkovú polievku a krumpľovníka (gerheňa).
Myši sú veľmi bohato ozdobené a pražené v „kopŕcke“. V Petrovci túto pochúťku volajú „myši alebo vyskoč kura“ a v Hložanoch sú to „kopŕcke“. Pražia sa v masti.
Každú nedeľu chodíme k starej mame na obed. Maminu mamu voláme mamička. Mamička varí najchutnejší obed na svete. Naše rodinné tradičné jedlo je varená „slépka“.
Počas karantény som dlhé chvíle trávila so starou mamou. Keďže som mala mnoho času, rozhodla som, že sa pokúsim variť. Sestra a ja, s pomocou starej mamy sme vyskúšali známy recept mojej prastarej matky.
V našej rodine sa stalo tradíciou, že v sobotu keď sme všetci doma, pražíme lepňa.
Na varenie studenia (huspeniny) postup je nasledovný:
2 hlavky kapusty
1 kg mleté mäso
300 gr ryže
150 g suchého mäsa
1 hlávka cibule
2 vajcia
3 struky cesnaku
vegeta-soľ-korenie
Na prípravu tvarohových rezaniec potrebujeme:
500 gr múky, 1 vajce, 1 lyžička soli, 500 gr tvarohu, masť a smotanu.
Požadované je:
- 500 g miešaného mletého mäsa
- 2 cibule
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 mrkva
Jedného dažďového dňa šli sme k starej mame. Prekvapila ma tak, že mi povedala, že ideme spolu robiť „rejteša“.
Ubehlo mnoho rokov odvtedy, ako Slováci prišli do Vojvodiny. So sebou však priniesli aj mnohé jedlá, ktoré sa zachovali až dodnes. To sú jedlá ako napríklad: pirohy, rejteša, šúštovníky, kapustníky a paprovníky.
U mojej starej mame som sa veľa toho naučila. Dokonca aj piecť výborné koláča. Také, aké moja stará mama mne robieva.
Jedného dňa, keď som prišla zo školy, stará mama práve robila “oláskový réteš“ a opýtala sa ma, či jej pomôžem. Ochotne som pristala.
Pre cesto, ktoré zamiesime, potrebujeme múku, soľ a vodu. Cesto má byť ako cesto na rezance.
Raz sme sa so starkou pustili do “kuchárčenia”. Hľadali sme nejaký recept v kuchárke, do ktorej moja prastarká dávno zapísala. Rozhodli sme sa pre makový závin.
Keď som raz bol u starej mame, rozhodli sme sa, že ideme variť niečo chutné.
Naše najznamejšie petrovské staré jedlo sú zemiaky na plechu, čiže nárečovo “krumpľe na ťapši”.
Od malička rád varím. Často mame pomáham v kuchyni, no nemôžem sa pochváliť, že viem všetko variť sám.
Je to rodinný recept od mojej prastarej mamy. Voľakedy to chystali na raňajky, keď bola zabíjačka alebo hociktorý iný zimný deň.
Petrovská klobása, Halušky s bryndzou, Sárma, Rosťovka
Najprv sa varí mäso a rosť, potom sa pridávajú „korenčeky“, mrkva, zemiaky a korenie. Po 90 min. sa vyberú „korenčeky“ a pridá sa cibuľa.
Všetko čo potrebujeme :
4 vajcia
160 gr cukru
130 gr múky
220 gr čokolády
250 gr margarínu
Recept na tvarohové tyčinky je nasledovný:
Mojej matkina stará mama, moja nebohá prababička nám do zošita vypisovala mnohé výborné recepty. Medzi nimi boli i také starodávne zabudnuté jedlá, ktoré mladé ženy už ani nevedia pripravovať.
V jedno popoludnie, keď som sa vrátila zo školy, šla som k mojej babke, aby sme spolu upiekli nejaký koláč. Vybrala som si, že budeme piecť lekvárové rožky.
Ingrediencie:
20 dkg masť
25 dkg cukor
1 vanilka
2 vajcia
1 pečivový prášok
1/2 dkg múky
Na hodine slovenčiny sme sa rozprávali o rôznych jedlách, ktoré sa varievali v minulosti.
Raz poobede k nám prišla starká na kávu. Kým sme si vypíjali kávu, rozhodli sme sa, že si urobíme „oláskové kukuričné buchty“.
Krumpľoví fašír, Silvestrová torta.
Kapusta je zelenina, ktorá nesmie chýbať na stole počas jesene, zvlášť si na nej pochutíme v zime.
Postup: Do múky pridáme soľ, zmrvíme studené maslo a pridáme vajce. Do mlieka dáme vykysnúť droždie a lyžičku cukru.
Moja starká je výborná kuchárka. Najviac sa mi páčia jej rožky, ktoré vždy spolu pripravíme.
Starodávne koláče a cestoviny, ktoré starká aspoň trikrát týždenne chystá pre nás mi veľmi chutia. Ikeď sú koláče a cestoviny často už na stole, keď prídem zo školy, veľmi rada pomôžem starkej, keď mám tú možnosť.
Cesto: 500g polohrubej múky, štipku soli, 130 g masti, jedno droždie +lyžička cukru, 250 ml mlieka ( polovica pre droždie, polovica pre masť), 80 g cukru
Moja rodina robí zakáľačku tradične doma, preto nám zostávajú škvarky (oškvarky). Stará mama tieto pagáče robí často. Ja ich nemám rád, ale pri robení pagáčov rád pomáham.
Moja mamička (stará mama) zo starodávnych jedál najčastejšie robieva rezance.
Masťové koláčiky som piekla už dvakrát. Na Vianoce znova ich upečiem, pretože sú úžasné, a chutia naozaj všetkým.
Jedného dňa sme sa ja a moja mamina rozhodli, že napečieme pampúchy. Prv než sme sa do toho pustili, zaviazali sme si zástery, aby sme sa nezašpinili.
Odmalička rád varím. Najčastejšie varím s mamou alebo so starou mamou. Dnes spolu uvaríme naše tradičné jedlo – sármu. Sármu v rodine všetci zbožňujeme.
SUROVINY:
● 200 gr masti
● 300 gr cukru
● 4 vajcia
● 1 balík vanilkového cukru
● na koniec noža sódu bikarbóny
● 1 dl mlieka
● 600gr múky
● masť na potieranie železa
Ingrediencie:
250 g masla,130 g praškového cukra,1 vanilkový cukor,1 vajíčko, 500 g múky,1 pečivový prášok, 2 lyžičky kakaa.
Uvariť „krumpľe“ a pogniaviť ich na kašu. V trochu vody zamiešať droždie. Pridať dve vajcia a soľ.
Medovníky sa môžu piecť buď na Vianoce alebo na Veľkú noc, „na zajačka“.