O 4. ročníku mladých dolnozemcov

Mladí dolnozemci v Báčskom Petrovci po štvrtýkrát

Na Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci (Srbsko) prebiehalo dvojdňové stretnutie (13. a 14. september 2018) slovenských dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti).

Nositeľkou projektu je Asociácia slovenských pedagógov a jej predsedníčka Mária Andrášiková, ktorá v spolupráci so Základnou školou Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca tento seminár zorganizovala už štvrtýkrát.

Aj tohtoročné pracovné stretnutie bolo zamerané na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských dolnozemských žiakov. Seminár je určený pre žiakov 2. stupňa.

Na 4. ročníku Mladých dolnozemcov boli úhrnne 43. žiaci (7 žiaci 8. ročníka z Békešskej Čaby, 7 žiaci z Nadlaku a 7 žiaci z Iloka 7. ročníka a 21 žiakov 7. a 8. ročníka z petrovskej školy) a pedagógovia: Pavel Hlásnik, Ľudmila Šomráková, Dušan Šomrák, Bianca Unc a sprevádzajúci učiteľ Ján Šušlák z Rumunska; Edita Pečeňová a sprevádzajúci učiteľ Ján Pitoňák z Maďarska a Vlatko Miksad z Chorvátska.

Žiaci, ktorí sa vyučujú po slovensky, alebo majú slovenské korene, absolvovali na Stretnutí výchovno-vzdelávací program zameraný na upevňovanie slovenskosti. Do projektu boli zapojení tiež žaici petrovskej školy, ktorí okrem účasti v projekte, vo svojich rodinách ubytovali hosťujúcich žiakov.

Z Iloka sa stretnutia zúčastnili siedmi žiaci – siedmaci Základnej školy Júlia Benešića: Antonija Ćešková, David Čief, Tea Kokrheljová, Mihael Lomljanski, Danijela-Ivana Matúšová, Vladmíra Matúšová, Michael Vagala a ich vedúci profesor Vlatko Miksad.

Žiaci pricestovali do Petrovca vo štvrtok v poobedňajších hodinách, kde ich už čakali dobrosrdeční domáci. Po zoznámení sa s ostatnými účastníkmi prostredníctvom rôznych zábavných hier ich žiaci-hostitelia ubytovali v svojich domovoch a pokračovalo to vo voľnom priatelení sa a voľnou obhliadkou predvečerného Báčskeho Petrovca.

V piatok ráno mladých dolnozemcov najprv privítali v zborovni petrovskej školy a potom ich zapojili do vyučovacieho procesu. Jedna skupina bola na hodine nemčiny s profesorkou Majou Lačokovou, druhá na zemepise, kde prednášala profesorka Mária Pálenkášová Boldocká. Ďalej nasledovali tvorivé dielne zo slovenčiny, ktorých témou boli detektívky. S účastníkmi projektu pracovali profesorky slovenčiny Vesna Valihorová Filipovićová a Jarmila Pantelićová. Nevystali ani umelecké tvorivej dielne s profesorkami výtvarnej kultúry Danielou Triaškovou a Elenou Lončarovou (téma – kuchynská litografia: technika grafika, tlač z plochy) a súťažiace hry na rozlúčku, ktoré organizoval učiteľ Jaroslav Lekár.

Žiaci si okrem toho, v popoludňajších hodinách, obhliadli mesto a navštívili petrovské gymnázium, kde ich privítala riaditeľka Anna Medveďová, Galériu Zuzky Medveďovej, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová a Spolok petrovských žien, predsedníčka Mária Gašparovská.

Asociácia slovenských pedagógov udelila účastníkom na konci stretnutia nielen čestné uznania za účasť, ale aj tričká s logom Asociácie a záznamníky na pamiatku.

Ilockí žiaci si na pobyt v Petrovci takto spomínajú:

Mihael L.: Petrovská škola je ohromná, krajšia, ako naša v Iloku. Najskôr som sa hanbil prihovoriť sa niekomu, ale potom som sa zoznámil s Gregorom a Kristiánom. Bol som ubytovaný u Borisa Todorića, s ktorým som teraz veľmi dobrým priateľom.

Tea: Na začiatku som nikoho nepoznala, tak som sa nudila, ale potom sme sa hrali všelijaké hry, na ktorých sme každý museli hovoriť svoje meno. Tak sme sa zoznámili. To sa mi páčilo. Bývala som u Martine Nvotovej. Nepáčilo sa mi to, že som v piatok musela vstať o pol siedmej, lebo som si ja nezvykla tak ráno vstávať.

Danijela-Ivana: Keď sme prišli, hrali sme sa všelijaké hry, obhliadli sme si školu a potom nás vyvolávali, aby nám povedali v ktorej rodine budeme ubytovaní. Večer sme vyšli do mesta pozrieť si Báčsky Petrovec, zabávali sme sa a spoznávali nových priateľov.

Vladimíra: Bola som ubytovaná u rodine Vrbovskej. V Petrovci sa mi páčilo, lebo sú to milí ľudia.

Mihael V.: V Petrovci mi bolo výborne! Spoznali sme sa s novými priateľmi. Ja som býval u Samka Vrbovského, ktorý má veľa počítačových hier, tak sme sa večer hrali na počítačoch. Zoznámil som sa s rôznymi chlapcami, ale som sa spoznal aj s mnohými dievčatami.

Antonija: Mne tiež bolo v Petrovci výborne! Okrem toho, že sme spoznali nových priateľov, že sme sa veľa hrali, obhliadli sme si aj Petrovec a gymnázium, na ktorom sa vyučuje po slovensky.

Vlatko Miksad, prof.