XIV. seminár slovenských dolnozemských učiteľov, ktorého cieľom je výmena a odovzdávanie skúseností medzi učiteľmi, ktorí pôsobia na slovenských národnostných školách na Dolnej zemi (v Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku a Srbsku) sa konal 4. – 6. októbra 2024 v Nadlaku v priestoroch Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Na stretnutí sa zúčastnili učitelia z Padiny, Báčskeho Petrovca, Pivnice a Kovačice.
V rámci seminára bola analyzovaná odborná téma Postavenie národnostného pedagóga v slovenskom školstve na Dolnej zemi. Na danú tému v mene učiteľov zo Srbska hovorili Anna Čipkárová-Farkašová zo ZŠ mladých pokolení z Kovačice, Mária Kotvášová zo ZŠ maršala Tita v Padine a Svetlana Zolňanová.
V rámci Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov bola odovzdaná Cena Samuela Tešedíka slovenským zahraničným učiteľom. Nositeľkou Ceny Samuela Tešedíka zo Srbska je Gabriela Gubová- Červená z Pivnice a Pamätný list dostal Zuzana Kotvášová z Padiny.
Laudatio na Gabrielu Gubovú-Červenú, nositeľku Ceny Samuela Tešedíka
„Obraciame sa k svojej minulosti nie náhodne, nie iba inštiktívne, ale z hlbokej vnútornej potreby. Všade hľadáme svoje korene, aby sme lepšie pochopili zmysel nášho života medzi inými životmi.“
Vladimír Mináč
V súčasnom rýchlom a chaotickom svete sa mnohí z nás obracajú k minulosti, aby našli stabilitu a pokoj. Hľadáme tradície a hodnoty, ktoré nás spájajú s našimi predkami, aby sme si pripomenuli, kým naozaj sme. Nostalgia môže byť silným nástrojom, ktorý nám pomáha prežiť ťažké časy a dodáva nám pocit identity.
Minulosť nie je len zoskupením udalostí, ktoré sa nám stali, ale aj zdrojom poznania a porozumenia. Je to mapa, ktorá nám pomáha orientovať sa v súčasnosti a predpovedať budúcnosť. V konečnom dôsledku, obracanie sa k svojej minulosti je oslavou našich životov.
Toto obracanie sa k svojej minulosti, hľadanie svojich koreňov už v útlom veku detstva pocítila aj dnešná laureátka Ceny Samuela Tešedíka - Gabriela Gubová-Červená. Odkiaľ však brala vášeň k histórii? Rozhodne z pevného rodinného zázemia, veď jej otec bol kronikárom, lokálnym historikom, zberateľom hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Zaujímal sa o genealógiu, a tým bol jedinou osobnosťou v Pivnici, ktorá poznala celé generácie rodín. Vytrvalo sa zaujímal o dejiny, ale ich aj písal svojimi aktivitami, ideami, prácou a vytrvalosťou. Dnes Gabriela Červená-Gubová hrdo kráča v šľapajach svojho otca.
Ctené slávnostné auditórium,
nesmierne nás teší, že dnes môžeme predniesť laudatio na učiteľku, prekladateľku, mentorku, recenzentku, autorku učebníc Gabrielu Gubovú-Červenú z Pivnice, nositeľku Ceny Samuela Tešedíka za rok 2024 za všetko to, čo urobila a robí v národnostnom školstve vo Vojvodine v Srbsku.
Dnes si chceme uctiť a osláviť prácu, vášeň a oddanosť našej výnimočnej historičky.
Gabriela Gubová-Červená narodila sa 6. februára 1975 v Báčskej Palanke, Republika Srbsko. Základnú školu zakončila v Pivnici. Stredoškolské vzdelanie získala na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Od roku 2004 jej kroky mierili do zahraničia, na Slovensko, kde na Univerzite Komenského v Bratislave, na Filozofickej fakulte, Katedre všeobecných dejín vyštudovala všeobecné dejiny v kombinácii so slovenským jazykom a literatúrou a v roku 2010 obhájila i dizertačnú prácu na tému Slovenská menšina v kontexte politických udalostí v Kráľovstve SCHS 1918 – 1929.
Svoju profesionálnu púť začala v roku 2006, vo svojej Pivnici, na Základnej škole 15. októbra, kde aj dnes pracuje. Od roku 2021 vyučuje aj na Základnej škole Jána Kollára v Selenči.
Každý vie, že dejepis nie je len o suchých faktoch a udalostiach, ale predovšetkým o príbehoch, ktoré tvarovali našu spoločnosť, kultúru a hodnoty. A práve tieto príbehy učiteľka Gubová svojim žiakom približuje s neobyčajným nadšením a zanietením. Gubová nie je len školskou učiteľkou, je tvorkyňou žiackych poznatkov o svete a jeho histórii, vyučuje žiakov porozumieť prítomnosti prostredníctvom minulosti.
Dejepisárka Gubová nielenže ovláda učivo perfektne, ale dokáže ho aj pútavo a hlavne zrozumiteľne preniesť na žiakov. Je už všeobecne známe, že dejepis ako predmet nepatrí na školách medzi tie najobľúbenejšie a preto dejepisárka Gubová zmenila postoj žiakov k tomuto predmetu. Docielila to inšpiratívnym vyučovaním a zážitkovým učením. S jej pomocou sa z nudných dátumov a mien stávajú živé obrazy historických udalostí, z ktorých si žiaci môžu brať ponaučenie pre ich budúcnosť. Jej hodiny sú nekaždodenným stretnutím so zaujímavými osobnosťami, dôležitými momentmi a každodenným životom z rôznych historických období.
Učiteľka Gubová dokáže u žiakov prebudiť zvedavosť a vôľu objavovať minulosť aj mimo učebníc. S láskou a trpezlivosťou vedie žiakov k lepšiemu porozumeniu sveta. Učí ich kritickému mysleniu, čo je v súčasnej dobe viac než kedykoľvek predtým dôležité. Vďaka jej podpore žiaci získavajú sebavedomie, aby sa stali aktívnymi občanmi s vedomím našej histórie a zodpovednosťou voči vlastnej budúcnosti.
Gabriela Gubová nielen, že je výbornou učiteľkou, pre žiakov je ich oporou a mentorkou. Vždy je ochotná vypočuť si žiacke náhľady, poskytnúť im cenné rady a pomôcť im prekonať rôzne problémy. Jej empatia, podpora a ochota robia z bežných vyučovacích hodín nezabudnuteľné zážitky.
So svojimi žiakmi absolvovala nie jednu súťaž, od tých školských, až po republikové. Na každej jednej súťaži práca jej žiakov bola povšimnutá, mnohokrát aj odmenená. Mimoriadne úspechy zožala s pivnickými a najnovšie aj selenčskými žiakmi vo vedomostnom kvíze Poznaj svoju minulosť a Poznaj svoje korene.
Svoju odbornosť a skúsenosti z oblasti dejín, ako i z oblasti metodiky, Gabriela uplatnila najprv ako recenzentka, potom prekladateľka učebníc dejepisu zo srbčiny do slovenčiny, spoluautorka a autorka dodatkov k učebniciam pre prvý a druhý stupeň základných škôl. Rad rokov spolupracovala s Ústavom pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy pri pripravovaní a prekladaní zbierok úloh a testov pre záverečné skúšky na konci základného vzdelávania.
Gabriela Gubová-Červená je účastníčkou nie jedného stretnutia učiteľov, vedeckých konferencií, predstaviteľkou slovenského národnostného školstva na podujatiach v Srbsku i v zahraničí. S jej autorskými, či vedeckými textami môžeme sa stretnúť v Národnom kalendári, v publikáciách Sto rokov divadla v Pivnici, Stretnutie v pivnickom poli, v časopise Slovenčinár.
Nie iba škola je miestom jej aktívneho a úspešného pôsobenia. V rokoch 2011 až 2014 bola členkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Výboru pre vzdelávanie a predsedníčkou komisie pre učebnice. Bola členkou Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Od roku 2015 až po súčasnosť je predsedníčkou Aktívu historikov pod strechou Asociácie slovenských pedagógov. V práci Miestneho odboru Matice slovenskej v Pivnici aktívna jej od jeho obnovenia dodnes.
Vážené slávnostné auditórium,
nám však, ktorí sme vyrastali a žili s vedomím našej identity, aj v súčasnosti vety slovenského prozaika Vladimíra Mináča z nášho motta sú posolstvom zachovávať ich v našej každodennosti a vedieť a môcť sa k nim utiekať. Pre mnohých z nás hľadanie svojich koreňov je a bude dôležitou cestou, ktorá nám pomáha uvedomiť si našu identitu a miesto vo svete. A preto každý príbeh, ktorý dnes učiteľka Gubová vyrozpráva svojim žiakom, prispieva k mozaike našich životov a vytvára svet, v ktorom žijeme. Pritom nezabúda na túto zodpovednosť a snaží sa pristupovať k našej histórii s úctou, empatiou a nádejou na lepšie zajtrajšky.
Milá, Gabriela,
dnes ti vyjadrujeme hlbokú vďačnosť a úctu. Ďakujeme ti, za tvoj elán, nekonečnú energiu a vytrvalosť. Pre našich žiakov si skutočnou inšpiráciou a dôkazom, že s vášňou a nadšením pre to čo robíš, môže ovplyvniť budúce generácie. Tvoj prínos nášmu národnostnému školstvu je neoceniteľný.
Nech sa ti aj naďalej darí inšpirovať ďalšie generácie, tak ako si to robila doteraz.
Ctenej laureátke patrí najúprimnejšie blahoželanie tak v našom mene ako aj v mene zriaďovateľov Ceny Samuela Tešedíka. Želáme ti veľa zdravia, trpezlivosti, a viery vo vlastné sily.
Mária Andrášiková
