Založený Aktív slovenčinárov
Čoraz častejšie sa pri vedeckých osvetových sústredeniach, ale aj v bežných rozhovoroch hovorí nie práve v superlatívoch o stave slovenčiny na našich školách. Nielen o tom, do akej miery jej spisovnú podobu používajú učitelia a žiaci na hodinách, ale aj o tom, ako sa darí vyhnúť sa nenáležitým slovným spojeniam, ktoré vznikli pod vplyvom srbčiny. Pritom, pravdaže, nejde len o hodiny slovenčiny, ale aj o ostatné predmety v školách, kde sa vyučuje po slovensky. Projekt pod názvom Jazyková kultúra na slovenských školách vo Vojvodine vypracovali Anna Hansmanová a Mária Gašparovská, profesorky slovenského jazyka a literatúry na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, a rovnomenný seminár v organizácii Asociácie slovenských pedagógov absolvovalo niečo viac ako tridsať poslucháčov v sobotu 8. novembra. Prednášková časť odznela v slávnostnej sieni a okrúhly stôl v gymnáziálnej zborovni. Pozvaní boli učitelia triednej výčby, učitelia slovenčiny vo vyšších ročníkoch základnej školy a v gymnáziu, ale aj učitelia iných odborných predmetov. Na svoje si prišli všetci a zvlášť slovenčinári, lebo v závere tejto pracovnej soboty bola jednohlasne schválená iniciatíva na založenie Aktívu učiteľov slovenčiny vo Vojvodine.
Učitelia z Hložian, Pivnice, zo Selenče, z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Nového Sadu, Aradáča, Kovačice, Padiny, Silbaša a Lugu/Suseku si s pôžitkom vypočuli prednášky Samuela Boldockého (Súčasné aspekty slovenskej kultúry a jazyka vo Vojvodine), Dr. Márie Myjavcovej (Jazyková kultúra na slovenských školách vo Vojvodine) a Dr. Michala Týra (Typy chýb pri používaní čísloviek v spisovných prejavoch), tým skôr, že všetky boli osviežené známymi takmer dennými prehreškami proti správnemu vyjadrovaniu. Záverom tejto časti Mariena Korošová a Alena Pešková, redaktorky v novosadskom oddelení Ústavu pre učebnice v Belehrade poinformovali osvetárov o nových a pripravovaných slovenských učebniciach, ale aj o problémoch, ktoré sprevádzajú ich vydávanie.
Okrúhly stôl štartoval vyhodnotením dotazníkov, ktoré na danú tému vyplnili a zaslali naše vyzvané školy. Učitelia sa dožadujú viac ústneho skúšania kvôli zlepšeniu komunikačných schopností žiakov, zadováženie odborných časopisov, osobitných slovníkov pre jednotlivé odbory ... Aj po analýze ďalších požiadaviek vykryštalizoval sa nedostatok nejakého inšpekčného orgánu, škôldozorcov, ktorých sme ešte nedávno mali a už nemáme.
Vzápätí Mária Andrášiková, profesorka slovenčiny v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, ozrejmila iniciatívu. Ale i naliehavú potrebu založiť Aktív učiteľov slovenčiny vo Vojvodine. Táto idea vraj dozrievala už dlhšie (verejne svoje rozmýšľanie v tomto smere ozrejmila v septembrovom rozhovore pre naše noviny aj Dr. Mária Myjavcová) a cieľom Aktívu je evidovať stav vo vyučovaní slovenského jazyka v jednotlivých školách, zjednotiť učiteľov slovenčinárov a zabezpečiť medzi nimi komunikáciu, aby si mohli vzájomne pomáhať, aby pritom získali pocit spolupatričnosti a spoločne mohli pracovať na pozdvihovaní slovenskej vzdelanosti. V závere svojho prejavu zdôraznila slová profesorky M. Myjavcovej, že „vyučovanie a pestovanie materčiny je hlavnou zárukou a najdôležitejšou zárukou sebazáchrany“, po čom nasledovalo jednohlasné oduševnené schválenie tejto iniciatívy, čo naplnilo dobrým pocitom nielen iniciátorku M. Andrášikovú, ale aj profesorku M. Myjavcovú, ktorá so svojími rovnakozmýšľajúcimi kolegami slovenčinármi bola celý deň a so svojími bohatými skúsenosťami a návrhmi na nápravné opatrenia v zachovaní úrovne jazykovej kultúry sa často zapájala do diskúsie. Aby sa založenie Aktívu mohlo finalizovať, na tomto ustanovujúcom zhromaždení bola za predsedníčku čiže zatiaľ za koordinátorku navrhnutá M. Andrášiková a navrhnutí boli aj členovia sedemčlennej Rady, ktorí však majú ešte potvrdiť svoje členstvo, lebo všetci neboli na seminári. Aktív učiteľov slovenčinárov vo Vojvodine bude pôsobiť v rámci Asociácie slovenských pedagógov. Kým sa rozprúdi jeho činnosť, frekventantom seminára a ich kolegom ešte ako dobre poslúži letáčik so sedemdesiatimi nenáležitými slovami a výrazmi, ktorých sa treba pri správnom vyjadrovaní vystríhať, s ich správnymi ekvivalentmi, ktoré im rozdelili vedúce projektu A. Hansmanová a M. Gašparovská.
Anna Francistyová, redaktorka Hlasu ľudu
(15. novembra 2008, HLAS ĽUDU, s.11)
